Veľa organizácií po pár rokoch vyhorí alebo zanikne. Karpatská nadácia tento rok oslavuje už 30 rokov, ale tiež prežila rôzne turbulentné obdobia – od odchodu hlavného donora cez spoločenské zmeny až po vojnu na Ukrajine. Dnes je silná a odhodlaná pokračovať vo svojom poslaní. Prinášame príbeh jej 30 rokov, plný odolnosti, inovácií a úprimnej snahy meniť východné Slovensko k lepšiemu.

Vznik Karpatskej nadácie sa datuje do roku 1994, keď na východnom Slovensku odštartovala Nadácia pre rozvoj Karpatského euroregiónu – medzinárodný projekt na podporu cezhraničnej spolupráce. Od začiatku mala nadácia jedinečné poslanie: prepájať prihraničné regióny Slovenska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny a pomáhať im spoločne rásť.

„Boli sme pioniermi, otvárali sme cesty pre spoluprácu cez hranice, ktoré boli ešte nedávno hermeticky uzavreté. Učili sme ľudí spolupráci a komunikácii,“ spomína Laura Dittel, dnešná výkonná riaditeľka nadácie, ktorá stála pri jej zrode. V čase, keď Slovensko ešte len snívalo o vstupe do Európskej únie, nadácia už v praxi budovala mosty medzi ľuďmi a pripravovala ich na nové príležitosti.

Prvé roky fungovania neboli jednoduché. V polovici 90. rokov vládla na Slovensku atmosféra, ktorá mimovládnym organizáciám príliš nepriala. Napriek tomu si Karpatská nadácia vydobyla svoje miesto a začala finančne podporovať desiatky lokálnych projektov. Kľúčovým partnerom bola americká rodinná Charles Stewart Mott Foundation, vďaka ktorej mala nadácia stabilné financovanie. Keď však tento hlavný donor po rokoch svoju podporu ukončil, nadácia stála pred existenčnou výzvou.

„Pobočka nadácie v Rumunsku to neustála a zanikla. My sme prežili tri veľmi ťažké roky, kým sme si nastavili viaczdrojové financovanie,“ opisuje Dittel jedno z najkritickejších období. Nadácia musela rýchlo diverzifikovať zdroje – nadviazať spoluprácu s firmami a naučiť sa získavať granty z európskych fondov. „Zodpovednosť bola veľká, lebo nešlo len o naše prežitie, ale o to, aby sme tu zostali pre organizácie, ktoré sa na našu podporu spoliehali,“ zdôrazňuje riaditeľka. Nakoniec túto skúšku prekonali a z krízy vyšli silnejší a nezávislejší.

Karpatská nadácia sa v roku 2022 zapojila do obrovského úsilia pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. Flexibilita a rýchla reakcia boli výsledkom dlhoročných skúseností s krízami.

Po troch dekádach sa nadácia naučila reagovať na meniace sa potreby spoločnosti. Keď v roku 2022 vypukla vojna na Ukrajine, tím Karpatskej nadácie neváhal ani chvíľu. „Bola to síce úplne nepripravená, ale zato veľmi rýchla reakcia na vojnu na Ukrajine. Podarilo sa nám nadizajnovať program pomoci pre organizácie, ktoré pomáhali ľuďom utekajúcim pred vojnou, získať naň financie od rôznych donorov a pomôcť desiatkam organizácií, ktoré pomáhali stovkám až tisícom ľudí,“ hovorí Laura o mimoriadnej iniciatíve, ktorú Karpatská nadácia spustila týždeň po začiatku invázie.

Východné Slovensko zažilo vlnu solidarity a Karpatská nadácia bola jedným z pilierov koordinovanej pomoci utečencom. Riaditeľka priznáva, že ju zaplavila hrdosť – nielen na vlastnú organizáciu, ale aj na celú spoločnosť, ktorá sa v krízovej chvíli zomkla. Taký rozmer podpory a solidarity podľa nej dovtedy nevideli. (Pozn.: Nadácia v spolupráci s partnermi do konca roka 2023 doručila na Ukrajinu 175 ton humanitárnej pomoci a pomohla viac než 10-tisíc ľuďom.)

Silnou stránkou Karpatskej nadácie je schopnosť inovovať a prinášať do regiónu nové nápady. „Nemyslím, že je možné spomenúť len jeden,“ odpovedá Laura Dittel na otázku, ktorý výstup nadácie sa najviac zapísal do života východného Slovenska.

Jedným dychom však predsa len vyzdvihne jeden špeciálny projekt, na ktorý je obzvlášť hrdá. Program MyMachine Slovakia prepája detskú fantáziu, vysokoškolské vedomosti a remeselnú zručnosť do jedinečných vynálezov. Za 10 rokov na Slovensku inšpiroval stovky mladých tvorcov. „Veľmi rada sa chválim programom MyMachine Slovakia – tvorivým vzdelávacím programom pre mladých, ktorý sme importovali z Belgicka a na Slovensku oslávi už 10 rokov,“ usmieva sa. Sme veľmi radi, že program MyMachine je aj súčasťou Aliancie inovátorov vo vzdelávaní.

Tento jedinečný koncept prepája všetky tri stupne vzdelávacieho systému – od malých školákov, ktorí vymýšľajú nápady, cez vysokoškolákov, ktorí navrhujú riešenia, až po stredoškolákov, ktorí pomáhajú nápady zrealizovať. „Učí deti a mladých ľudí zručnostiam potrebným pre život v 21. storočí, podnecuje kreativitu, zlepšuje schopnosť komunikovať a spolupracovať, a v neposlednom rade je to učenie sa zábavnou formou. Deti program milujú, učitelia si ho nevedia vynachváliť… kto ho raz zažije, už nezabudne,“ opisuje Dittel prínos MyMachine. Z lokálnej iniciatívy sa program rozrástol na celoslovenský a názorne ukazuje, ako nadácia prináša svetové inovácie na východ Slovenska a ďalej ich škáluje.

Úspechy Karpatskej nadácie sú neoddeliteľne späté s ľuďmi, ktorí za ňou stoja. Laura Dittel, ktorá Karpatskú nadáciu vedie už viac než 15 rokov, do nej vložila kus svojho života. „Organizácia, ktorá chce prežiť, musí mať odhodlaného lídra a dobrý tím. Ja som nadáciou priam žila (a stále žijem)… postavila som ju v živote na prvé miesto,“ priznáva otvorene. Zároveň však dodáva, že bez skvelého tímu a podpory okolia by to nešlo.

Už v začiatkoch ich zahraniční zakladatelia a partneri veľa naučili a pomohli položiť pevné základy. Táto kombinácia – silná vízia lídra, súdržný tím a ochotní mentori – pomohla nadácii vydržať aj v časoch, keď iné organizácie zanikli. Dôležité je tiež neustále učenie sa a prispôsobovanie: „držať krok s dobou, sledovať trendy, zlepšovať a zdokonaľovať sa,“ ako hovorí riaditeľka. Aj po 30 rokoch Karpatská nadácia zostáva „učiacou sa organizáciou“, ktorá každú skúsenosť – dobrú či zlú – premieňa na ponaučenie pre budúcnosť.

Samozrejme, aj v tak oddanom tíme sa prejavia chvíle únavy či pochybností. „Mali sme ťažké obdobia… Ja sama som mala jednu vážnejšiu krízu až vyhorenie,“ priznáva Dittel o svojej osobnej skúsenosti. Po dlhých rokoch intenzívnej práce prišiel moment, keď energia došla. Riešením bol odvážny krok – ročný sabbatical. „Našťastie som mala vtedy v organizácii človeka, ktorý ma dokázal zastúpiť a ja som mohla odísť na ročný sabbatical,“ spomína.

V rámci prestížneho Hubert H. Humphrey Fellowship Programu strávila rok na Maxwell School v USA, kde načerpala nové poznatky o verejnej politike a správe vecí verejných. Pauza od každodenného stresu jej umožnila získať nadhľad a vrátiť sa domov s obnovenou motiváciou. Nazýva to neopakovateľnou skúsenosťou, ktorá jej pomohla pokračovať ďalej a nadácii napredovať. Tento príbeh je dôkazom, že aj lídri neziskoviek potrebujú občas zastaviť, dobiť baterky a investovať do svojho rozvoja, aby mohli dlhodobo pomáhať iným.

Dnes je Karpatská nadácia synonymom dôveryhodnosti a vytrvalosti vo východoslovenskom regióne. Za 30 rokov existencie prerozdelila milióny eur stovkám projektov, spája aktívnych občanov, samosprávy či firmy a pomáha tam, kde je to najviac potrebné. Jej príbeh ukazuje, že aj mimovládna organizácia z východu krajiny môže prežiť dekády plné zmien – ak má jasné poslanie a srdcia ľudí, ktorí za ním stoja.

„Veľa organizácií po pár rokoch vyhorí alebo zanikne. My v nadácii robíme všetko preto, aby sme zlepšovali to, čo dokážeme ovplyvniť a aby sme pomáhali tam, kde je to najviac potrebné,“ uzatvára Laura Dittel. Karpatská nadácia tak vstupuje do štvrtého desaťročia svojej existencie ako silná a odolná súčasť občianskej spoločnosti – pripravená pokračovať v budovaní mostov, ktoré spájajú ľudí a menia východné Slovensko k lepšiemu.